Práca s internetom
Počítač slúži nielen na prácu s informáciami, ale môžeme prostredníctvom neho aj komunikovať a to prostredníctvom Internetu. Internet je celosvetová počítačová sieť – www (world wide web). Ak ľudia chcú medzi sebou komunikovať, tak najprv musia vedieť komunikovať samotné počítače. Ak dva počítače navzájom prepojíme káblami a určíme im podmienky komunikovania, tak sme vytvorili počítačovú sieť. Sieť Internet vznikla prepojením týchto troch sietí. Sieť Internet vznikla po vyvinutí sietí LAN, MAN a WAN. Prenosová rýchlosť údajov nám určuje, aké množstvo dát môže prejsť počítačovou sieťou za jednu sekundu, udáva sa v bitoch za sekundu – bps. Najrýchlejšia sieť je sieť LAN, ktorá je pospájaná medenými káblami a hovoríme jej Ethernet. V najjednoduchšej počítačovej sieti má každý počítač rovnocenné postavenie, takejto sieti hovoríme peer to peer (rovný s rovným). V počítačových sieťach môže mať jeden alebo viacero počítačov server, ktorý využívajú počítače pripojené k sieti. Na serveri sú spustené programy, ktoré taktiež využívajú počítače pripojené na sieť. Na spojenie počítačov používame káble, ale pri veľkých vzdialenostiach sa používa infračervené žiarenie alebo rádiové vlny, ktoré sprevádzajú údaje podstatne pomalšie. Už od počítačového praveku (niekedy v 60. rokoch 20. storočia) premýšľali používatelia, ako ich navzájom spojiť, lebo počítače boli veľké a veľmi drahé. Vznikla potreba počítače spájať, aby mohli používatelia vzájomne lepšie používať ich možnosti. S postupom času používatelia prišli na to, že takto môžu nielen navzájom zdieľať svoje počítače, ale aj svoje údaje a cez počítače spolu komunikovať a spolupracovať. História spomína dve hlavné príčiny vzniku Internetu. 1. snaha používateľov zdieľať navzájom svoje počítače 2. stala sa legendou V roku 1957 vznikla špeciálna vládna agentúra nazvaná ARPA, zameraná na podporu najmodernejšieho vývoja a výskumu. Jedným z problémov, ktoré mali byť vyriešené v rámci jej projektov bol problém komunikácie medzi jednotlivými veliteľskými stanovišťami armády a civilnej správy v prípade sovietskeho jadrového útoku. V takom prípade by celkom zlyhal dovtedajší spôsob komunikácie. Preto vznikol projekt počítačovej siete, prostredníctvom ktorej by sa dalo komunikovať, aj keby niektoré jej časti boli zničené a ktorá by nemala jeden hlavný bod, lebo taký bod by sa stal zákonite hlavným terčom prípadného útoku. O takej to sieti hovoríme, že je decentralizovaná – nemá hlavný bod. Riešením celého problému sa zdala komunikácia pomocou počítačov spojených do takejto siete. Priamym potomkom tohto projektu je aj dnešný Internet. S myšlienkou, na základe ktorej vznikla sieť Internet, prišiel roku 1966 Bob Taylor. Podľa nej sa začala budovať sieť ARPANET pomenovaná po agentúre, ktorá ju financovala. Do konca roku 1969 ju tvorili 4 počítače, v roku 1972 ich bolo 23. Číslo sa prudko zvyšovalo – v roku 1989 ich bolo viac ako 100 000. Dnes sa hovorí o miliardách počítačov a ich počet sa takmer nedá odhadnúť. Internet je nástroj na komunikáciu, získavanie, vyhľadávanie a prezentovanie informácií. Dnes slúži Internet na nasledujúce účely: Ø POŠTOVÁ SCHRÁNKA - takmer každý, kto má prístup na Internet, využíva ho na komunikáciu s inými ľuďmi prostredníctvom elektronickej pošty, skrátene e-pošty. E-pošta je rýchla (ak nastanú problémy, mala by sa e-poštová správa zjaviť u adresáta takmer okamžite, putuje takmer rýchlosťou svetla), lacná (nemusí sa za ňu platiť poštovné), pohodlná (netreba kvôli jej odoslaniu vyjsť z domu). Ø VEĽKÁ KNIŽNICA - Internet sa stal známym vďaka WWW stránkam. Pomocou špeciálneho typu programu, zvaného WWW prehliadač, sa na obrazovke dajú v podobe stránok zobraziť informácie takmer o všetkom. WWW stránky vytvárajú obrovskú knižnicu. Nové stránky do nej môže pridávať každý používateľ Internetu. Ø OBCHODNÝ DOM A BANKA - V ostatnom období pomohlo veľkému rozvoju Internetu elektronické obchodovanie. Firmy môžu pomocou Internetu robiť reklamu svojim výrobkom alebo ich predávať. Nakupovanie na Internete je veľmi jednoduché a pohodlné. Na Internete sprístupňujú svoje služby zákazníkom aj banky. Tí môžu prostredníctvom Internetu manipulovať so svojím účtom: vyberať z neho peniaze, platiť a nakupovať. Ø KAVIAREŇ - DISKUSNÝ KLUB A HERŇA - Na Internete sa dá diskutovať s hocikým o všeličom. Okrem toho sa popri rozprávaní o zaujímavých témach môžeme aj hrať – napríklad dámu, a to s ľuďmi z celého sveta. Internet takto premieňa svet na jednu veľkú (informačnú) dedinu. Internet je ako živá bytosť. Nikto ho neorganizuje a neriadi. To, ako bude vyzerať zajtra, závisí len od tých, ktorí ho používajú dodnes. Každý z nich môže vymyslieť niečo nové, čo zajtra celkom zmení jeho tvár. To je jedna z jeho najväčších výhod. Výber spôsobu pripojenia na Internet závisí od požiadaviek napr. financií, množstva prenesených dát. Pripojenie komutovanou linkou (dial-up): je to asi najčastejší spôsob pripojenia. V prípade pripojenia komutovanou (vytáčavou) linkou prebieha rovnaké spojenie ako pri telefonovaní. Počítač vytočí tel. č. poskytovateľa služieb a ak sa mu podarí „dovolať“, tak počítače začnú medzi sebou komunikovať. Tento spôsob je najjednoduchší, ale aj najpomalší. Najväčšia možná dosiahnutá rýchlosť pri prenose je 56 kbps. Pripojenie prenajatým digitálnym, alebo analógovým okruhom – pevnou linkou: Hovorí sa mu aj pripojenie pevnou linkou. Používateľ si prenajme od majiteľa kábla uloženého v zemi jednu linku, po ktorej nemôže komunikovať nikto iný. Realizácia je komplikovanejšia a nie je možná na celom území Slovenska. Rýchlosť môže dosahovať niekoľko desiatok Mbps. Pripojenie komutovanou linkou prebieha po tom istom kábli v zemi ako pevná linka, ale na rozdiel od nej, treba vždy pri pripájaní sa vytáčať telefónne číslo a znovu nadväzovať spojenie. Okrem týchto spôsobov, keď sa pripájame káblom, môžeme ešte svoj počítač pripojiť bezdrôtovo. Mikrovlným spojením – komunikácia prebieha rovnako ako cez vysielačky. Funguje na vzdialenosť niekoľko kilometrov a zvyčajne dosahuje rýchlosť do 2 Mbps. Satelitným spojením – komunikácia medzi počítačmi prebieha cez satelit umiestnený na obežnej dráhe. Hardvér potrebný na pripojenie počítača na Internet: Na to, aby mohol byť počítač pripojený na internet musí v ňom byť špecializovane zariadenie, ktoré umožní komunikáciu s inými počítačmi v sieti. Niektoré zariadenia sú ukryté vo vnútri počítača (interné) a niektoré sa pripájajú zvonka (externé). Na komunikáciu po pevnej, alebo po komuntovanej linke potrebujeme k počítaču pripojiť modem. Jeho úlohou je premieňať digitálne (číselné) údaje z počítača na analógové (zvukové) údaje, ktoré putujú cez linku a naopak. V máme počítač pripojený na telefón, tak v slúchadle môžeme počuť komunikáciu počítačov – cvrlikanie a škrípanie. Stať sa používateľom Internetu je privilégium a znamená nielen výhody, ale aj záväzky, kde platia aj pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Takýmto pravidlám sa hovorí ETIKETA (francúzsky pôvod zo slova tiket - lístok). Keďže Internet je sieť a sieť je po anglicky net, vznikla slovná hračka NETIKETA pre pomenovanie etikety na Internete. Základné zásady slušného správania sa na Internete. 1. Nezabudnite, že aj na Internete komunikujete s ľuďmi. 2. Správajme sa rovnako ako v normálnom živote. 3. Vždy si zistíme, kde na Internete sa nachádzame. 4. Zbytočne neoberajme ostatných o čas a peniaze. 5. Nech si o nás nemyslia, že sme hulváti. 6. Podeľme sa s ostatnými o svoje vedomosti. 7. Nenarúšajme súkromie ostatných. Nezneužívajme svoju moc a vedomosti. Odpúšťajme druhým ich chyby. Neinteraktívna komunikácia sa uskutočňuje medzi ľuďmi vtedy, keď nemôžu okamžite jeden na druhého reagovať. To znamená, že vypovedané alebo vyslané informácie jednou osobou sa dostanú k poslucháčovi, či adresátovi až po istom čase (napr. listová komunikácia, telefónne odkazovače, ...) Elektronická pošta skrátene e-pošta (e-mail) je nástroj na neinteraktívnu komunikáciu používateľov Internetu. Komunikácia prostredníctvom e-pošty prebieha v podobe správ, ktoré si používatelia posielajú. E-poštová správa sa veľmi podobá klasickej poštovej správe, čiže listu. Každý list, ktorý posielame poštou sa skladá z obálky a samotného obsahu listu. E-poštová správa má podobnú štruktúru. Skladá sa z hlavičky a tela listu. Úlohu obálky plní hlavička e-poštovej správy. Tá obsahuje tieto položky: Komu:(To:) e-poštová adresa prijímateľa (musí byť vždy uvedená) Kópie:(Cc:) zoznam adries, na ktoré sa posiela kópie správy Adresa e-poštovej správy má tvar meno_adresáta@meno_počítača. Znak @ oddeľuje meno používateľa od mena počítača a nazýva sa zavináč, v angličtine slovko „at“ – v/pri. Adresa teda znamená meno_adresáta v meno_počítača. Napr.: janko.hrasko@gymko.sk. Aby sme mohli mať e-poštovú adresu, musíme mať e-poštovú schránku na e-poštovom serveri. Túto e-poštovú schránku nám môže prideliť škola, ak má škola vlastný e-poštový server, alebo poskytovateľ internetových služieb, prostredníctvom ktorého sa pripájame na Internet. Do tela správy píšeme samotný text. Ten sa, ako zvyčajne v listoch, skladá z oslovenia, samotnej správy a pozdravu s podpisom. Na komunikáciu e-poštových správ treba mať softvér e-poštový klient. Klienti e-pošty sú programy, pomocou ktorých píšeme, čítame a spravujeme e-správy. E-poštové servery sú programy, ktoré sa starajú o ich doručovanie. Postup: a) uvedieme e-poštové adresy (oddelené čiarkou) b) Komu: Ak ich chceme poslať viackrát, oplatí sa vytvoriť distribučný zoznam (e-poštové adresy označené prezývkou.) d) poslať ďalej (forward) - posielame užitočnú správu hocijakému užívateľovi Prečítanú správu môžeme uložiť do iného priečinku v e-poštovej schránke, vymazať, vytlačiť, uložiť na disk. Na zaslanie správy viacerým adresátom sú dva spôsoby: a) Do položky KOMU vypíšeme zoznam adries, ktoré sú oddelené čiarkou. b) Zoznam adries si uložíme pod výstižným menom (prezývkou – nickname) do zoznamu e-poštových adries. Potom namiesto adries uvedieme prezývku. Ak potrebujeme e-poštou poslať už vytvorené súbory (obrázky, animácie, ...) tak musíme do položky PRÍLOHY uviesť názov súboru aj s cestou k nemu. Môžeme využiť aj príkaz PRIPOJIŤ SÚBOR – zobrazí sa nám dialógové okienko, ktoré umožní nájsť súbor. Priečinky(foldre) – Umožňujú triediť e- poštové správy. Zvyčajne bývajú dva priečinky – Prijaté (Inbox) a Odoslané (Outbox). Všetky prichádzajúce správy sa automaticky ukladajú do priečinku Prijaté a všetky odoslané do priečinku Odoslané. Okrem štandardných priečinkov si používateľ môže vytvárať vlastné priečinky, čo mu pomáha mať lepší prehľad v správach. Elektronický podpis(signature) – Je text, ktorý sa pridáva automaticky na koniec každej odoslanej správy. Pridávanie tohto podpisu nie je povinné, môžeme ho vypnúť a zapnúť i nastaviť niekoľko alternatív podpisov pre nastavenie vždy tej najvhodnejšej pre daný druh správy. V správach sa vyjadrujeme slušne a úctivo. Texty zadávame bez diakritiky. Snažíme sa minimalizovať veľkosť správy. Neobťažujeme ľudí reklamami a akciovým tovarom. Nešírime neoverené a poplašné správy. V správe sa musíme podpísať. Správu z cudzej adresy smieme poslať iba so súhlasom jej používateľa a v správe uvedieme aj adresu pre odpoveď. Ak máme skupinovú adresu, tak sa v každej správe podpíšeme a upozorníme adresáta, aby v predmete odpovede uviedol naše meno. Neposielajme tú istú správu niekoľkokrát na tú istú adresu. - Cez e-poštu vybavujeme iba tie záležitosti, ktoré sa nedajú iným spôsobom vybaviť efektívnejšie. Slovo interaktívny znamená „s možnosťou okamžitej reakcie“. Pri neinteraktívnej komunikácii, si správa ktorú odošleme musí počkať na to, až sa adresát prihlási na Internet. Pri interaktívnej komunikácii môžeme s priateľom komunikovať priamo, lebo je pripojený v ten istý čas ako my. Interaktívnu komunikáciu umožňujú špeciálne programy: textové telefóny (prenos textu), alebo videokonferenčné programy (prenos zvuku a obrazu). TEXTOVÉ TELEFÓNY: Jednoduchý nástroj na rozhovor cez internet je TALK. Keď už zadáme adresu nášho priateľa a začneme s ním komunikovať, tak sa okno rozdelí na dve časti: v prvej časti vidíme to čo píše náš priateľ a v druhej časti vidíme to čo píšeme my. Program prostredníctvom ktorého komunikuje viacero ľudí sa volá IRC (Internet Relay Chat). Na nadviazanie spojenia je treba poznať adresu IRC servera. Jednotlivý návštevníci používajú namiesto mena prezývky, ktoré si zvolili. Keď chceme s niekým interaktívne komunikovať, musíme vedieť či je pripojený na internet, napríklad s programom Finger, v ktorom zadáme internetovú adresu partnera. Najviac funkcií na interaktívnu komunikáciu ponúka program ICQ (I seek you), ktorý funguje na princípe klient-server. Ten, kto ho chce používať si musí nainštalovať klientský program a prihlásiť sa na ICQ serveri. Potom si ho používatelia ICQ môžu pridať do svojho zoznamu s prezývkami a on si môže vytvoriť vlastný zoznam. Keď sa používateľ ICQ pripojí, každému kto ho má v zozname sa zobrazí a naopak. Komukoľvek zo zoznamu môže poslať správu, ktorá ho tam počká, kým sa neprihlási. ICQ umožňuje rozhovor podobný Talku, do ktorého sa môže zapojiť viac používateľov, tak ako v IRC. Cez ICQ sa môžu posielať WWW stránky. Na oživenie textu používame emotikony. Sú to malé obrázky na vyjadrenie emócií. Toto je tabuľka vysvetľujúca niektoré z nich: :-) Niečo smiešne :-( Smutný ;-) Šokovaný :,( Plačúci :-I Zamračený :-p l-o Unudený (:-D Srdečný VIDEOFREKVENCIA je interaktívna komunikácia medzi najmenej dvoma účastníkmi, ktorí sa vidia aj počujú (dochádza medzi nimi k prenosu zvukovej a obrazovej informácie.) MULTIMEDIÁLNY POČÍTAČ je počítač, ktorý dokáže pracovať s viacerými typmi dát, potrebujeme ho na zapojenie do videofrekvencií. PRENOS MULTIMEDIÁLNYCH INFORMÁCIÍ je veľmi náročný na prenosovú rýchlosť siete. Dôležité je, aby sme mali linku s danou prenosovou rýchlosťou plne k dispozícii (aby bola táto rýchlosť garantovaná po celej dĺžke spojenia). VIDEOKONFERENČNÁ APLIKÁCIA je softvér, ktorý umožní realizovať videokonferenciu. Mala by: zobrazovať základné informácie o všetkých účastníkoch umožňovať, aby každý účastník mohol vidieť a počuť všetkých ostatných účastníkov, ktorí vysielajú obraz a zvuk umožňovať aj textovú komunikáciu poskytovať tzv. grafický priestor, do ktorého môžu účastníci písať alebo kresliť umožňovať zdieľanie aplikácií bežiacich na počítačoch účastníkov, aby si mohli poradiť pri ich používaní alebo vyriešiť problém, ktorý nastal pri ich používaní byť nezávislá od používaného operačného systému umožňovať komunikáciu medzi používateľmi Všetky tieto podmienky väčšinou jedna aplikácia nespĺňa. Závisí od používateľa, ktoré sú pre neho najdôležitejšie a podľa toho si vyberie aplikáciu, ktorá mu najviac vyhovuje ( CU-SeeMe, MS NetMeeting...). Informácie na Internete sú uložené na WWW stránkach. WWW - je skratka World Wide Web - celosvetová sieť multimediálnych dokumentov. Na prezeranie WWW stránok slúžia programy, ktorým sa hovorí prehliadače WWW stránok (www browsery). Okrem zobrazovania stránok tieto programy zabezpečujú komunikáciu so zdrojom www stránky (www serverom) a prácu s www stránkou: Microsoft Internet Explorer, Netscape Communicator Svet www pracuje na princípe klient-server, lebo www stránky sú uložené na www serveroch, ktoré nepretržite v sieti fungujú na bežných počítačoch užívateľ napíše do prehliadača adresu požiadanej www stránky. Prehliadač v úlohe www klienta požiada www server o stránku, ten mu ju pošle, prehliadač ju príjme na svoj harddisk a zobrazí ju. Každá stránka má svoju adresu, ktorá sa označuje skratkou URL - jednotné označenie zdroja (Uniform Resource Locator). Pomocou URL sú všetky stránky na Iternete jednoznačne určené. napr: http://www.mladé_letá.sk/knihy/marosko.htm. URL adresa pozostáva zo 4 častí: protokol (http://), adresa počítača na Internete (www.mlade_leta.sk), názov adresára s požadovanou stránkou (/knihy/) a meno súboru požadovanej stránky (marosko.htm). Jednotlivé WWW stránky sú vzájomne pospájané pomocou odkazov – vytvárajú hypertextový dokument. V hypertexte môže byť odkaz umiestnený na vybranej časti textu alebo obrázka. V niektorých prehliadačoch sa dá prechádzať po odkazoch aj pomocou klávesu Tabulátor.Ak sa chceme vrátiť na stránku, z ktorej sme sa po aktivovaní odkazu dostali na aktuálnu stránku, stlačíme na paneli nástrojov tlačidlo Späť. Na WWW stránkach môžeme najsť nielen text, ale aj obrázky, zvuky alebo video (rôzne multimediálne dáta), takéto hypertexty označujeme ako hypermédiá.
Orientácia na WWW stránkach:
- po použití tlačidla Späť, môžeme použiť tlačidlo Dopredu.
- domovská stránka označuje hlavnú – počiatočnú stránku v štruktúre stránok, na ktorých sa práve nachádzame.
- štandardným prostriedkom na navigáciu v štruktúre je navigačný pás alebo navigačné tlačidlá. Ich cieľom je pomôcť sa zorientovať.
- záložky- umožňujú použivateľovi zaznamenávať si URL stránok, ktoré ho zaujali.
- Použivateľ, ktorý sa chce vrátiť na nedávno navštívenú stránku, môže na jej nájdenie využiť zoznam prejdených stránok.
- Ak sa stránka nepreniesla na náš počítač celá a my na stránke vidíme chýbajúce prvky, alebo došlo pri prenose k chybe, prehliadač ponúka tlačidlo Obnoviť. Po jeho stlačení vyšle prehliadavač na server novú požiadavku o zaslanie WWW stránky so všetkými jej časťami.
WWW stránky neslúžia len na poskytovanie informácií navštevníkovi, ale prostredníctvom WWW stránky môžeme získať informácie od používateľa, ktorý si stránku pozerá.
Na Internete sa často stáva, že informácie zostarnú, a preto treba dávať pozor na ich aktuálnosť. Keď je na stránke uvedený dátum poslednej aktualizácie, meno autora stránky a jeho e-mailová adresa, môžeme stránku považovať za dôveryhodnú. Na Internete sa môžu objaviť aj neoverené správy. Správcovia serverov nepoznajú všetky dokumenty na svojich serveroch, a preto by sme ich mali informovať o podozrivých WWW stránkach.
V súčasnosti sa Internet využíva aj na reklamu. Reklama na WWW má zvyčajne podobu reklamných pruhov (banner) - obrázky ustáleného rozmeru. Reklamné pruhy sú odkazmi na stránky firmy, ktorá inzeruje. Keď je reklama aktuálna a pekne spracovaná zlepšuje to úroveň celého Internetu.
Ešte pred komerčným využitím sa Internet používal najmä na vedecké a akademické účely. Je takmer prirodzené, že každá stredná škola má svoju WWW stránku. Informuje tam svojich návštevníkov napr. o aktivitách, histórii školy, výsledkoch svojich študentov. WWW stránky majú aj rôzne školské a vzdelávacie inštitúcie. Svoje stránky majú tiež vzdelávacie súťaže, olympiády.
Mnoho vzdelávacích stránok nájdeme na stránkach projektu INFOVEK. Inšpirujúce sú i stránky organizácií realizujúcich, či sprostredkujúcich projekty študentov na diaľku, tzv. teleprojekty. Veľmi vyhľadávanou a obľúbenou formou vzdelávania sa sú on-line vzdelávacie kurzy, vhodné hlavne pre zaneprázdnených študentov.
Od počiatku Internetu sa začali budovať archívy programových a dátových súborov. Prenos súborov z týchto archívov, sa riadi protokolom FTP (File Transfer Protocol). FTP prenos súborov pracuje podľa modelu klient – server. Na jednom počítači je FTP klient a na druhom FTP server. Klient sa spojí so serverom a požiada server o zaslanie súboru. Server mu pošle požadovaný súbor (downland). Posielanie súboru na FTP server sa nazýva upload.
Na prenos FTP súborov môžeme použiť www prehliadač, diskové manažéry, alebo špecializovaných FTP klientov. Počítače, na ktorých beží FTP server sa dajú rozdeliť na kategórie:
a) s anonymným prístupom - pri prístupe nám stačí vedieť názov anonymného konta. Ako heslo sa uvádza naša e-poštová adresa.
b) s neanonymným prístupom- musíme mať na počítači na ktorom beží FTP server, zariadené heslo. Pristupujeme naň pomocou používateľského mena a hesla.
V FTP archívoch môžu byť uložené súbory dátové aj programové. Najčastejšie ide o kategórie programov, ktoré sa bezplatne preniesť do počítača.
Shareware: Platí tu najprv vyskúšaj, potom kúp. Môžeme ho zdarma používať na obmedzený počet dní. Po jej uplynutí sa musíme zaregistrovať, alebo prestať používať program.
Freeware: Tak isto ako Shareware ho môžeme bezplatne používať, bez časového obmedzenia. Nemusíme platiť poplatok, ani sa registrovať. Freeware je chránený autorskými právami.
Public domain: Tento softvér môžeme bezplatne používať, ale môžeme ho aj modifikovať. Public domain nie je chránený autorskými právami. Často sú s nimi aj zdrojové kódy programov.
Možnosti FTP klienta – nadviazanie a ukončenie spojenia s FTP serverom, nastavenie a zobrazenie obsahu adresárov, sťahovanie a posielanie súborov, nastavenie spôsobu prenosu.
ð pred prenosom zistíme či sa máme na cieľovom počítači na údaje dosť miesta
ð pred prenosom zistíme a prípadne nastavíme správny typ prenosu
ð ak je FTP server preťažený, prípojíme sa na iný (bližší – zrkadlový)
ð na upload súborov je na serveroch vyhradený adresár incoming.
ð sťahovanie súborov obmedzme na vhodnú dobu (v noci, cez víkend, zo serverov v USA dopoludnia)
ð po prenesení ľubovoľného programu treba bez výnimky zistiť, či nie infikovaný vírusom
ð pri všetkých prenesených programoch si treba prečítať licenčné podmienky
Množstvo informácií publikovaných na Internete neustále narastá. Vznikajú nové zdroje informácií, niektoré sa presunú inde a niektoré zanikajú. Spôsobuje to problém sa v ňom zorientovať. Pri získavaní informácií potrebujeme si najprv nájsť informačný zdroj (server), kde sú tieto informácie uložené.
Existuje viacero spôsobov ako nájsť zdroje informácií, ktoré potrebujeme. Jedným spôsobom je náhodné prechádzanie po stránkach na Internete, alebo sa o stránkach dočítame v časopisoch, prípadne nám ich niekto prezradí. Pomôžu nám aj zoznamy odkazov na špecializované zdroje, ktoré vytvárajú a spravujú nadšenci zaoberajúci sa danou oblasťou.
Postupne boli vyvinuté viaceré Internetové vyhľadávacie nástroje. Existuje niekoľko typov, ktoré sa navzájom líšia filozofiou použitou pri ich zriadení a spôsobom použitia. Dva hlavné typy predstavujú katalógy Internetu a vyhľadávacie stroje.
Katalógy Internetu- predmetové adresáre, adresárové katalógy – directories. Majú hierarchickú štruktúru podľa kategórií a podkategórií. Sú to usporiadané zoznamy hypertextových odkazov na rôzne WWW stránky. Vyvinuli sa zo špecializovaných zoznamov odkazov. Orientovanie v kategóriách je jednoduché, ale nevýhodami katalógov Internetu sú: časom obsahujú neaktuálne odkazy, obsahujú iba stránky, na ktoré natrafili autori katalógov. Možnosť vyhľadávania odkazov je v rámci vlastnej databázy odkazov. Predstaviteľmi katalógov sú napr.: Yahoo, Centrum, Superzoznam, Atlas...
Vyhľadávacie stroje - search engines. Vyhľadávacie stroje používajú na získavanie informácií o WWW stránkach program – vyhľadávací robot, ktorý prechádza pavučinou stránok a informácie si zaznamenáva do databázy. Nie je schopný porozumieť stránke. Ak si chceme nájsť stránku k určitej téme, zadáme vyhľadávajúcemu stroju kľúčové slová (požiadavky), ktorými vymedzujeme tému. Nájdenú stránku, ktorá je
Aby sme znížili počet nepoužiteľných nájdených odkazov, mali by sme poznať, ako zadávať jednoduché i zložené vyhľadávacie požiadavky. Pri zadaní jednoduchých požiadaviek môžeme priamo uviesť heslo, ktoré vyhľadávame. Pri viacslovných požiadavkách, nájde vyhľadávací stroj stránky, obsahujúce aspoň jedno z uvedených slov. Celé slovné spojenie nájde vtedy, ak ho dáme do úvodzoviek. Ak pred dané slovo uvedieme + nájde dokumenty obsahujúce toto slovo, pri znamienku – nájde dokumenty neobsahujúce toto slovo, * zastupuje maximálne 5 ľubovoľných znakov. Ak sa v požiadavke použijú len malé písmená, nájdené budú všetky výskyty požiadavky bez ohľadu na veľkosť písmen. Ak v požiadavke uvedieme veľké písmená, bude dodržaná presná zhoda veľkosti písmen.
Pri tvorení zložených požiadaviek používame logické operátory – AND (a zároveň), OR (alebo), NOT (nie), NEAR (v nájdených dokumentoch sa budú nachádzať obe slová, medzi ktorými je tento operátor, maximálne vo vzdialenosti 10 slov) a tiež zátvorky. Na upresnenie vyhľadávania sa dajú použiť niektoré kľúčové slová (domain: -hľadanie iba v danej doméne, host: - hľadanie iba na danom serveri, url: - hľadanie stránky obsahujúcej dané slovo vo svojom URL, title: - hľadanie stránok s uvedeným nadpisom, link: - hľadanie serverov, ktoré odkazujú na dané URL, image: - hľadanie obrázkov s daným slovom v názve súboru). V prípade, že chceme obmedziť hľadanie len na dokumenty vytvorené v určitom časovom rozmedzí, uvedieme to v poli Range of Dates. Na ďalšie upresnenie výsledkov hľadania sa dá použiť nástroj Refine, ktorý výsledky hľadanie zoradí do skupín, aby nám pomohol konkretizovať požiadavku vybraním alebo zakázaním kľúčových slov týchto skupín.
Na vyhľadávanie určitých druhov informačných zdrojov (informácie o účastníkoch Internetu a ich e-poštových adresách), boli vyvinuté vyhľadávacie nástroje zamerané len na tieto zdroje. Je viacero služieb umožňujúcich vyhľadávanie adries elektronickej pošty- WhoWhere?, Big Foot, Four11 a osobných www stránok. Ak si želáme, aby nás niekto podľa takejto služby našiel, musíme potrebné informácie vyplniť vo formulári na danom serveri a poslať na registráciu.
Pri vyhľadávaní informácií sa odporúča dodržiavať tieto zásady:
Ø pred odoslaním požiadavky si skontrolujeme, či sme neurobili preklep,
Ø používajme synonymá a nielen anglické názvy, ale aj slovenské,
Ø venujme veľkú pozornosť výberu kľúčových slov požiadavky, nepoužívajme veľmi všeobecné slová,
Ø všimnite si ako sa interpretuje jednoduchá požiadavka pozostávajúca napríklad z dvoch slov, vo väčšine služieb sa chápe napísanie dvoch slov za sebou v jednoduchej požiadavke ako použite operátora or.
5. Fungovanie Internetu a bezpečnosť na Internete
Informácie putujú po Internete vo forme menších blokov dát, hovoríme im packety alebo datagramy. Umožňujú nám posielať veľké súbory oveľa rýchlejšie. Skladajú sa zo záhlavia a dátovej časti. V záhlaví je adresa kam sa majú údaje dostať a ďalšie údaje, ktoré súvisia s premiestňovaním. V dátovej časti sú údaje, ktoré sa majú dostať na určenú adresu. Ale aby sa údaje dostali na adresu určenia, musia zariadenia dodržiavať pri komunikácií sieťový protokol. V skupine Internet sa používa protokol
TCP/IP, začal sa používať od roku 1983. TCP/IP je označením viacerých protokolov, dôvodom pre potrebu viacerých protokolov je komplikovanosť problémov. Riešenie problémov prebieha na niekoľkých úrovniach, na každej vrstve sa používa iný druh protokolov. Hovoríme o týchto úrovniach:
- aplikačná vrstva
- transportná vrstva
- sieťová vrstva
- linková vrstva
- fyzická vrstva
Aby údaje sa nestratili v sieti, do ktorej sú zapojené strašne veľa počítačov, musí mať každý z nich pridelenú jednoznačnú IP adresu. Sú to vlastne štyri čísla od 0 po 255 oddelené bodkami (napr. 124.45.8.0). Na Internete neexistujú dva rovnaké počítače s rovnakou IP adresou.
Keďže pamätať si IP adresy rôznych stránok je takmer nemožné, zaviedol sa systém doménových adries. Najvyššie domény sú edu, com, net, org, mil, int, arpa, edu, mil, gov a dvojznakové podľa štátov – sk. Počítače používajú DNS (Domain Name System), aby si preložili doménovú adresu na IP adresu. Databáza DNS je rozdistribuovaná na množstvo počítačov, tzv. menných (name) serveroch.
1.) IP alebo doménovú adresu
2.) adresu aspoň jednej brány – gateway
3.) adresu DNS servera
Tieto údaje má k dispozícii od poskytovateľa Internetu.
Keď sa počítač pripojí na Internet, používateľ získa nielen ,,prístup von“ , ale zároveň je počítač vystavený prístupu ,,z vonka“. Pri nedostatočnej ochrane a keď používatelia nedodržujú disciplínu, môže dôjsť k neoprávnenému vniknutiu do nej. Tí, ktorí sa snažia porušiť počítačovú bezpečnosť sa volajú ,,heckery“, alebo ,, crackery“.. Všetci užívatelia siete by mali dodržiavať nejaké zásady, aby mohol správca siete s užívateľmi dostatočne chrániť sieť.
E-pošta, Talk, IRC: Ak chceme odosielať veľmi dôverné informácie, nemali by sme ich hovoriť do telefónu, ani posielať cez e-mail. Na Internete nemôžeme veriť všetkému, čo nám ponúkajú, pretože až 99% sú top nepravdivé informácie. Všetky programy, ktoré chceme otvoriť najprv ich otestujeme proti vírusom.
Prihlasovanie sa do siete: Svoje heslo, ktoré je lepšie ak je zložité, si necháme len pre seba. Heslo, ktoré nám priradil správca si hneď zmeníme (môžeme ho meniť aj častejšie). Po práci sa vždy odhlásime zo siete.
Dobré heslo by malo mať tieto vlastnosti:
malo by obsahovať písmená, ale aj znaky
- malo by byť ľahko zapamätateľné, malo by byť náhodne vybraté tak, aby ho s nami nikto naspájal.
S bezpečnosťou počítačovej siete súvisí aj ich ochrana pred počítačovými vírusmi. Existujú špeciálne vírusy šíriace sa po sieti, ktoré sa nazývajú červy. Ich cieľom je vytvárať vlastné kópie a presúvať sa na ďalšie počítače, ktoré sú zapojené do lokálnej siete. Na týchto počítačoch potom môžu pôsobiť deštruktívne, preto sa treba dávať pozor, aby sa počítač nenakazil takýmto vírusom.
Zvlášť nebezpečné druhy počítačových vírusov sa nazývajú trójske kone, fungujú na podobnom princípe ako drevený kôň pri dobývaní starovekého mesta Trója. Ak nainfikujú počítač, otvoria prístup k nemu tým, ktorí takého trójskeho koňa vyrobili a vedia ho používať. Niektoré trójske kone sú natoľko prefíkané, že po napadnutí hostiteľského počítača pošlú svojmu autorovi e-poštovú správu a v nej IP adresu počítača, ktorý napadli. Ten má takto, pokiaľ bude hostiteľský počítač pripojený na Internet, k dispozícii všetko, čo sa na počítači nachádza. Môže si pozerať súbory hostiteľského počítača a dokonca na ňom môže spúšťať aplikácie. Obzvlášť nebezpečné je, že pomocou trójskeho koňa môže záškodník odpočúvať, čo píše používateľ na klávesnici a odchytiť tak heslá, ktoré používa. Medzi vírusy tejto kategórie patria NetBus a BackOriffice.
Ochrana pred počítačovými vírusmi:
Každému sa môže stať, že nevedomky prenesie na svoj počítač infikované súbory. Preto aby sa to nestalo, mal by dodržiavať nasledujúce pravidlá:
Riziko zavírenia počítača môžeme výrazne obmedziť, ak všetky programy a súbory, ktoré naň prenesieme, otestujeme skôr ako ich spustíme. Súbory z Internetu prenášame iba z autorizovaných serverov distribučných firiem a nie z neznámych pirátskych archívov, kde je možnosť nákazy oveľa väčšia.
Ak sme dostali zavírený súbore-poštou, okamžite to oznámime odosielateľovi. Na 99% nevedel o tom, že nám vírus posiela a možno ani o tom, že má zavírený počítač. Zabránime tak tomu, aby vírus posielal ďalším používateľom.
Ak dodatočne zistíme, že sme niekomu poslali zavírený súbor, alebo máme podozrenie, že sa tak stalo, hneď to dotyčnému dáme vedieť, aby mohol urobiť potrebné opatrenie.
Okrem vírusov, ktoré deštruktívne pôsobia na počítač alebo programy na ňom, sú škodlivé aj hromadne sa šíriace e-poštové správy. Svojím obsahom sa natískajú do pozornosti používateľov a vyzývajú ich, aby ich posielali ďalej. Tieto nevyžiadané zásielky sa označujú slovami hoax (žart, podvod) alebo spam (odpad). Ide najmä o tieto typy správ:
šírenie poplašných a nepravdivých správ o zavírených správach, v ktorých sa vírus aktivizuje už čítaním správy
Šifrovaním (encrypting) sa nazýva proces transformácie textovej správy do tajného kódu. Dešifrovanie (decripting) sa nazýva proces spätnej transformácie do čitateľného tvaru. Šifrovať je možné hardvérovo, alebo softvérovo. Najbežnejšie sa však používa pomocou použitia šifrovacích programov. Tieto programi šifrujú a dešifrujú správy pomocou algoritmu, alebo matematického vzorca a pomocou šifrovacieho kľúča. Šifrovací kľúč býva spravidla veľké číslo – čím je toto číslo vyššie tým ťažšie sa šifrovací systém odhaľuje.
V súčastnosti sú najrozšírenejšie a bezpečnejšie verejné šifrovacie systémy, ktoré používajú nesymetrické šifrovanie. Pri takomto šifrovaní sa kľúč skladá z dvoch časti: verejného kľúča (každý odosielateľ ho musí poznať, preto sa nachádza na prístupných miestach na Internete) a súkromného kľúča (pozná ho iba jeho vlastník). Takto funguje aj pomerne rozšírený program PGP (Pretty Good Privacy). Verejné šifrovacie systémy navyše umožňujú podpísať správu naším digitálnym podpisom.
Ak nám chce niekto poslať tajnú správu, použije náš verejný kľúč. Ten nájde buď na kľúčovom serveri, alebo mu ho pošleme v e-poštovej správe. Výsledný šifrovaný text sa dá dekódovať iba našim súkromným (tajným kľúčom). Náš súkromný kľúč by sme nemali nikomu prezradiť, inak náš šifrovací systém nebude bezpečný. Verejné šifrovacie systémy navyše umožňujú podpísať správu naším digitálnym podpisom. Správu najprv zašifrujeme verejným kľúčom príjemcu, ktorý ju dešifruje pomocou svojho súkromného kľúča. Zašifrovanú správu potom digitálne podpíšeme svojim súkromným kľúčom. Takúto správu najskôr príjemca overí z hľadiska pravosti naším verejným kľúčom, a potom ju dešifruje svojim súkromným kľúčom, čím získa samotný text správy. Šifrovanie umožňujú priamo niektorí klienti e-pošty. Dajú sa však nainštalovať aj samostatné šifrovacie programy, ktoré vedia šifrovať text uložený v odkladacej schránke alebo v špecifikovanom súbore. Taký je aj program PGPKeys, ktorý sa používa tak, že sa text správy skopíruje do odkladacej schránky, tam sa zašifruje a zašifrovaný text sa skopíruje z odkladacej schránky do e-poštového klienta. Je to trochu ťažkopádny spôsob, ale nie až taký náročný.